O Hudobnom fonde

Hudobný fond (HF) je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom NR SR č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Hlavným poslaním fondu je podporovať tvorivú činnosť v oblasti hudobného umenia.

Hudobný fond – stručná história od vzniku po súčasnosť.

       Hudobný fond  je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia. Vznikol v roku 1954 ako samostatný právny subjekt, pôvodne pod názvom Slovenský hudobný fond, spolu s Literárnym fondom a  Fondom výtvarných umení. Od svojho počiatku vyvíjal podpornú činnosť zameranú najmä na oblasť tzv. vážnej hudby. Postupne sa vykryštalizovali a vznikli rôzne oddelenia a strediská Hudobného fondu, ktoré mali na starosti jednotlivé druhy podpornej činnosti. V roku 1964 vzniklo Hudobné informačné stredisko, ktorého náplňou bola najmä propagácia slovenského hudobného umenia doma aj v zahraničí. Oddelenie Fondovej starostlivosti sa zaoberalo priamymi formami podpory a postupne vybudovalo komplexný systém podpôr v rôznych oblastiach hudobného života. Ďalším bolo stredisko Hudba a mládež. V roku 1976 vzniklo Vydavateľstvo Hudobného fondu, ktoré pri vydaní diel začalo uzatvárať s autormi licenčné zmluvy podľa Autorského zákona a každoročne vydávalo cca 20 edičných titulov. Dovtedy sa materiály k hudobným dielam vyrábali bez uzavretia licenčných zmlúv, s dôsledkami čoho sa pri mnohých takýchto dielach nielen Hudobný fond, ale aj samotní autori, resp. ich dedičia, ako aj usporiadatelia hudobných podujatí stretávajú dodnes. V roku 1978 začal Hudobný fond prevádzkovať Domov slovenských skladateľov v kaštieli v Dolnej Krupej; takisto prevádzkoval Klub skladateľov vo svojom sídle na Medenej ulici v Bratislave. V roku 1988 zakúpil rodinný dom v Omšení, ktorý prebudoval na tvorivo - rekreačné zariadenie, ktoré začal prevádzkovať v roku 1989 pod názvom Bellov dom.

       V čase svojho najväčšieho rozmachu Hudobný fond vyvíjal veľmi bohatú činnosť na poli hudobnej kultúry. Spomedzi všetkých spomeniem tie najdôležitejšie: vydávanie bulletinu Slovenská hudba v štyroch jazykových mutáciách, spolupráca pri usporiadaní festivalov BHS, Večery novej hudby, Týždeň novej tvorby, samostatné organizovanie cyklu koncertov Pondelky v Klariskách, organizovanie pobytov našich umelcov v zahraničí, účasti zahraničných umelcov na kurzoch na Slovensku, skladateľských súťaží a podobne. V Klube skladateľov Hudobného fondu sa pravidelne konali tlačové besedy, prehrávky súčasnej slovenskej hudby, stretnutia dramaturgov, v Bellovom dome v Omšení zase tvorivé pobyty hudobných umelcov.

       V súvislosti so spoločenskou a politickou situáciou pred rokom 1989 je potrebné popri nesporných pozitívach spomenúť aj skutočnosť, že Hudobný fond, tak ako aj väčšina ostatných oficiálnych hudobných inštitúcií v tom období,  bol súčasťou akéhosi „dohodnocovacieho“ systému niektorých vybraných skladateľov vážnej hudby. Zároveň však treba jedným dychom dodať, že bol aj ojedinelým prístavom pre „nežiaducich“ skladateľov, ktorí, aj keď v menšej  miere, dostávali od Hudobného fondu podporu.

       Spoločenské zmeny po roku 1989 sa samozrejme premietli aj do spôsobu fungovania Hudobného fondu. Dôležitým medzníkom bolo stretnutie popredných predstaviteľov rôznych hudobných žánrov na pôde Ministerstva kultúry, kde po vzájomnej dohode dospeli k rozhodnutiu, že Hudobný fond bude podporovať všetky hudobné žánre, čo pretrváva dodnes.

       Ďalším medzníkom bolo prijatie zákona č. 13/1993 Z.z o umeleckých fondoch, ktorý nanovo zriaďuje tri umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) ako národnokultúrne verejnoprávne inštitúcie a definuje ich poslanie, základnú organizačnú štruktúru ako aj zdroje ich príjmov, ktoré boli nezávislé na štátnom rozpočte. Najvyšším orgánom sa stáva Rada Hudobného fondu, ktorá pozostáva z nominantov jednotlivých profesijných združení v oblasti hudby, t.j. jej zástupcovia sú delegovaní demokratickým princípom „zospodu“.Na základe tohto zákona Hudobný fond vyberal od roku 1994 svoje príspevky vo vlastnej réžii, t.j. tieto sa poukazovali priamo na jeho účty. Od tohto obdobia došlo k poklesu príspevkov pre Hudobný fond o cca 25 – 30%.  Tento zákon bez akýchkoľvek závažnejších zmien platil do 30.06.2023 (počas covidového obdobia boli dočasne zrušené 2% príspevky umeleckým fondom).

       Vyššie spomenutý pokles nominálnych príjmov a kontinuálny pokles reálnych príjmov  Hudobného fondu od roku 1994 až doteraz si postupne vynútil úsporné opatrenia, ktoré sa nevyhnutne premietli do postupného utlmovania viacerých jeho činností a rušenia niektorých stredísk a oddelení. Ukončila sa činnosť strediska Hudba a mládež, prevádzka Klubu skladateľov,  k 31.12.1996 Hudobný fond ukončil prevádzkovanie Domova slovenských skladateľov v Dolnej Krupej, k 31.12.1999 ukončil činnosť Hudobného informačného strediska, ktoré kompletne prešlo pod Hudobné centrum; v uvoľnených priestoroch Hudobný fond v máji 2000 zriadil svoju predajňu Musica Slovaca. Zriadenie predajne Musica Slovaca bolo potrebné, nakoľko sa postupne rozpadol systém odberateľov notových materiálov k dielam slovenských skladateľov a bolo potrebné zabezpečiť ich distribúciu a odbyt. Na tomto poli je Hudobný fond, ako vydavateľ  notových materiálov k dielam slovenských autorov, doteraz jediným relevantným a najväčším vydavateľom na Slovensku. Neskôr ku kamennej predajni pribudol aj e shop. Postupne bola ukončená spolupráca pri organizovaní festivalov, koncertov, tlačových besied a podobne Ukončená bola aj prevádzka Bellovho domu, nakoľko v podmienkach ostatných cca 10 rokov sa stal pre hudobnú obec stále menej atraktívny. V dnešnej dobe hudobníci nemajú taký záujem o tvorivý pobyt v zariadení ako v minulosti, v dôsledku čoho bol Bellov dom čoraz menej hudobnou obcou využívaný a jeho prevádzka teda stratila opodstatnenie.

       Zloženie príspevkov Hudobnému fondu v období od roku 2010 do 30.06.2024 bolo nasledovné:

- cca 80% príspevkov tvorili zákonom stanovené odštepy z tzv. koncesionárskych poplatkov Rozhlasu a televízie Slovenska. Ostatné príspevky (cca 20%)boli:

- 2% z odmien autorov a výkonných umelcov,

- príspevky za predaj vyrobených voľných zvukových a zvukovoobrazových snímok nedivadelných diel,

- 1% príspevky používateľov diel za uvádzanie zvukových a obrazových snímok do predaja,

- 1% príspevky používateľov diel za verejné nedivadelné uvádzanie hudobných diel.

Celkové príjmy Hudobného fondu sa v tomto období, s výnimkou pandemického covidového obdobia, pohybovali okolo 500 000 Eur ročne.

       Zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov s účinnosťou od 1.júla 2023 malo za následok nevyhnutnosť novelizovať zákon o umeleckých fondoch. Táto novela bola prijatá koncom júna 2023 a účinnosť nadobudla 1.7.2023. Odštepy z tzv. koncesionárskych poplatkov boli nahradené príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý pre Hudobný fond predstavuje sumu najmenej 360 000 Eur ročne. Zároveň boli novelou zrušené 2% príspevky umeleckým fondom.

V súčasnosti Hudobný fond vykonáva najmä tieto činnosti:

Na prevádzkovanie webu používame súbory cookies. O cookies, Ochrana osobných údajov
Upraviť